Spevnené plochy, príjazdové cesty, chodníky, cestičky, terasy a ďalšie miesta na záhrade, po ktorých sa často pohybujeme, vyžadujú primeranú úpravu. Karel Kryl spieva, že "cesta je prach, a štěrk a udusaná hlína... " To ale nie je veľmi praktické. Za sucha sa víri nepríjemný prach a v daždi sa taká cesta mení na blatovisko, ktorého zdolávanie prináša komické aj nebezpečné zážitky.

zvätšiť obrázok

Musíme na to ísť ináč a pri výbere vychádzame z materiálov a charakteru, už existujúcej stavby, alebo stavieb, prípadne ich oplotenia. Ak je napríklad základ domu z kameňa, alebo detail z tehly, je vhodné použiť ten istý materiál, ako hlavný na výstavbu technických prvkov. Nezanedbateľným kritériom pri výbere je aj cena, prípadne dostupnosť určitého materiálu na trhu. Môžeme použiť kameň, keramické materiály, drevené špalíky,alebo betónové prefabrikáty. Dláždené povrchy sú veľmi tvanlivé a pekné, ale aj nákladné a náročné na prácu. Pre realizáciu jednoduchej cestičky sa dá s úspechom použiť piesok alebo štrk - stačí len spevniť okraje a priestor medzi nimi vysypať týmto materiálom.

Slovo má estetika

Bez spevnených plôch to v žiadnej záhrade nebude fungovať. Ich rozmiestnenie v priestore je vecou návrhu, ale všeobecne by sme mali spevnené plochy minimalizovať a cesty viesť okolo zaujímavých objektov, ako sú kvetinové záhony, skalky, alebo jazierka. Rozmiesnenie dláždených plôch v záhrade by malo vychádzať z architektúry stavieb, vhodne dopĺňať ostatné technické prvky a sledovať prirodzený pohyb návštevníkov záhrady. Celkový vzhľad spevnených plôch závisí na použitých materiáloch. Dlažby ukladané bez betónu sú vhodné predovšetkým na pochy menej zaťažované, napríklad pre pešiu prevádzku, čo je väčšina chodníkov a plôch v záhrade. Výhodou je aj ich jednoduché odstránenie, alebo premiestnenie na iné miesto na rozdiel od dlažby do betónu.

Kamenná klasika

Tradičným materiálom nielen pre spevnené plochy, ale aj pre múriky v záhradách historických a moderných, dedinských aj mestských, je kameň. Môžeme použiť žulu, rulu, vápenec, prípadne pieskovec. Najvhodnejšie je vybrať si ten druh, ktorý sa vyskytuje v okolí prirodzene. V menšej a formálnej záhradke si môžete vybrať z rôznych druhov kamenných kociek. Na našom trhu sú bežne v ponuke tri rozmerové triedy: mozaika (4/5 cm), dlažba malá (9/11 cm) a dlažba veľká (15/17 cm). Ak chceme ušetriť, vhodné je použiť menej opracované kocky,ktorých hrany nie sú presné. Ich cena je síce nižšia, ale ukladanie si vyžaduje väčšiu precíznosť a čas.

zvätšiť obrázok

Verme doskám

Veľmi pôsobivú a pohodlnú dlažbu vytvoríme z kamenných dosiek. Sila kamenných dosiek by mala byť od päť do sedem centimertov, podľa veľkosti dlaždíc. Môžu mať hladký, alebo hrubý neupravený povrch. Výber opäť závisí na celkovej kompozícii a dojme, ktorý má vytvárať. Pravidelné tvary dlaždíc pôsobia formálne a prísne a sú preto vhodné predovšetkým do pravidelných, geometricky riešených záhrad. Do voľnejšie, prirodzene založenej záhrady najčastejšie používame takzvanú anglickú dlažbu z viacbokých neopracovaných kameňov s približne rovnou lícovou stranou. Pôsobí v záhrade prirodzeným a nenúteným dojmom. Pri práci musíme dbať na to, aby kamene pri dokončení cesty boli na úrovni terénu položené vodorovne. Okraje tejto spevnenej plochy môžu nepravidelne vybiehať do trávnika, alebo kvetinového záhonu.

zvätšiť obrázok

Drevo je prirodzené

Na vydláždení niektorých plôch v záhrade môžeme použiť aj drevné kolíky narezané z vyschnutých kmeňov. Ich hrúbka by sa mala pohybovať od 10 do 15 cm, s priemerom aspoň 20 cm. Táto dlažba má všetky prednosti, ale aj nedostatky dreva. Je teplá, nehlučná, rýchlo vysychá, hodí sa do priestoru určeného pre pobyt detí. Najvhodnejšie sú duby, agáty, buky alebo borovice. Drevo je nutné impregnovať napríklad namáčaním v horúcej fermeži, roztoku skalice, horúceho dechtu a podobne. Dávame pritom pozor na to, aby sme neznečistili vrchnú stranu kolíkov.

text: Martin Kubát

foto: Semmel ROCK

Hodnotenie článku

hlasov: 22

Diskusia